Poringovia niesú nemé stvorenia, za ktoré ich mnohý považujú.
Síce poznajú ich poi či pui a zvuky, ktoré občas vydávajú, takové mľasknutie o povrch - doing a poing, ale dar reči prisudzujú iba okrídleným poringom či ghostringovi, domnievajúc sa, že ich tajomné hlasy spôsobili odrazy mágie, ktorú ovládajú či v prípade ghostringa a devilinga nešťastné duše až zo samotnej hĺbky Niffu.
Môže sa obyčajní poring naučiť hovoriť?
Dokáže spievať?
Dokáže recitovať básničky?
Alebo sú to iba halucinácie osamelých dobrodruhov, ktorý už dlho s nikým nehovorili a jediný ich blízky je poring, drops či poporing?
I keď s obtiažiami, dokážu sa skoro všetci porinogiva naučiť hovoriť nielen mimikou svojej tváre, ale aj svojimi ústami.
Čo by zodpovedalo jednu zo základných otázok - prečo majú poringovia ústa, keď prijímajú jedlo celým povrchom svojho tela? Aby mohli hovoriť!
Objavili sme záznamy v Pronterskej knižnici, ktoré pojednávali o jednej obetavej kňažke menom Kiria Ellia, ktorá každý deň drela na poli, aby mohla predať plody svojej práce na trhu a tam kupovala poringov, dropsov a poporingov, vo svojej škole ich učila základy našej reči a keď našla opusteného človeka, osamelého dobrodruha či niekoho, kto stratil dar reči či sluchu, tak mu svojho zverenca darovala. Nielenže osamelí už neboli samí a hluchí sa mohli spoľahnúť, že ich poring varuje pred nebezpčenstvom, ale nemí hovorili ústami svojich miláčikov.
Ako je to možné?
Túto otázku nám pomohla zodpovedať jedna neznáma supernovicka, ktorú sme raz našli sedieť na námestí v Prontere. Keď sa jej niekto na niečo opýtal, iba sa usmiala a jej poporing začal rozprávať tempom, ktoré by mu aj babky klebetky závideli. Pri príjemnom posedení pri čaji sme sa dozvedeli, že jej poporing jednoducho vycíti, čo chce hovoriť a preto vie, čo povedať. Ale je hrozne temperamentní a tak jej občas tára samé blbosti. Novicka bola veľmi milá ale neprezradila nám, ako stratila dar reči. Možno šok možno sľub, ale nepátrali sme, keď sme v jej očiach videli toľko smútku.
Je dosť možné, že Kiria Ellia nielenže trénovala poringov, aby vedeli hovoriť, ale s pomocou bohov docielila toho, aby boli poringovia citlivejší a dokázali sa nielen dorozumieť so svojimi pánmi, ale aj čítať v nich ako v knihe, aby za tých, čo stratili reč, mohli hovoriť.
Z toho vyplýva, že poringovia vedia aj spievať, pretože spev a reč patria k sebe. Ale nedokážu zaspievať celú stupnicu, pretože poslední tón je pre nich príliš vysoký, vyvoláva v nich napätie natoľko silné, že ich telesná schránka ho nevydrží a poring zomiera.
No a ak chcete vedieť, či vie poring recitovať, prva ho musíte dáku tú básničku naučiť. Veľa šťastia.