Legenda o Hollow Poringovi

V dávnych temných dobách mesta Niflheim sa zrodila legenda o tvorovi temnejšom, ako všade prítomná tma, chladnejšom ako nekonečné vlny mĺh, krvelačnejšom ako netopiere, ktoré svojimi krídlami štiepa prúdy strachu, vznášajúce sa nad mestom.
Kedysi dávno žil človek, veľmi vzdelaný a múdry, ktorého genialita sa od šialenstva rozoznať nedala.
Priniesol so sebou tvora, dropsa nazývaného, z krajiny ďalekej a horúcej ako samo peklo, tvora, jeho tvár bola plná nevinnosti a naivnosti malého dieťaťa.
No jeho pán bol krutý a experimenty prekračovali všetky hranice, svoju obeť kŕmil iba tekvicami urvanými za živa z hláv monstier, čo o Hallowenu tancovali svoje tance smrti na plániach tak ďalekých od mesta Niflheim.
Tak mala jeho obeť vždy čas na oddych a zotavenie, kým krvavú stravu priniesol, nasilu do chúďata narval a v mučení zvanom výskum pokračoval.
Raz rozhodol sa náš nenávistný génius, že stvorenie, ktoré už meno svoje stratilo, i farbu a v jeho tele koloval strach, obetovať v noci mŕtvych duchu mesta, aby ešte viac stemnelo a stratilo všetko, čo by sa dobrým mohlo nazývať.
I vzal ho za hradby a hranice mesta, vystaval oltár z dreva prekliateho, namaľoval pentagram z krvi čiernych mačiatok a obeť položil naň.
I začal kričať a spievať, tóny slov a hradba viet zaplnila okolie, preletela cez pláne a stroskotala na hradbách mesta Niflheim.
I vzduch, i zem, i hmla sa zaplnili týmto volaním nenávisti, hnevu a smrti, bolesti, ktorá prechádzala hromádkou hmoty na oltári, ktorá sa už živou nemohla nazývať.
Ale drops, i keď už nebol živý, i keď už nebol mŕtvy, vzoprel sa obete, vzoprel sa plameňom prekliatia a jeho nekonečný, večný strach a bolesť sa zmenili v nenávisť, hnev a smrť.
Smrť, to jediné a večné v tejto noci, na vrchole svojej moci, keď mŕtvy vstávajú z hrobov a živý sa ich snažia zahnať plameňmi sviečok a lampášov posvätených, táto všade prítomná smrť noci zmenila jeho telo a to začalo rásť.
Rástlo, až pohltilo všetko okolo seba, i tmu, i hmlu, i strach, i bolesť, i nenávisť.
Rástlo, až sa vrhlo proti svojmu mučiteľovi, geniálnemu a šialenému a svojou váhou rozdrtilo jeho kosti, jeho telo pohltilo a stalo sa mu potravou, aby mohlo rásť ďalej.
A vrhlo sa na pláne, pohlcovalo všetko, čo mu do cesty prišlo, stromy i kamene, duchov, démonov, ľudí.
A rástlo, vyčnievalo nad vrcholky stromov, ktoré mizli pod jeho váhou, až bolo vyššie ako hradby mesta Niflheim, na ktoré sa rútilo.
No obyvatelia mesta Niflheim, i keď naveky prekliaty a blúdiaci, predsa statočný vo svojej večnej bolesti, vyšli za brány mesta a s vypätím všetkých síl odlákali monštrum do šírych lánov.
A čarodejnice odišli od svojich kotlíkov a vypustili mačky, ktorým priviazali na ocas špagát a volali – Rovno idzte, rovno idzte.
A potom trikrát zvolali – Zem, zatras sa, zem zatras sa!!!
A zem sa zatriasla, mohutne a zlovestne a začala sa prepadať do prázdnoty večnej, iba tam, kde mačky prebehli, zostal úzky chodníček.
A beštia, v noc mŕtvych zrodená, bola príliš veľká, aby sa cez neho dostala, i zostala a šírila smrť na druhej strane planín.
Veľa dobrodruhov od tej doby prichádzalo, aby beštiu zvanú Hollow poring zabilo, no i keď sa im to podarilo, o ďalšej noci mŕtvych sa vrátila a smrť ďalej šírila…
Konečne sa môjmu týmu po veľmi dlhom a ťažkom pátraní podarilo získať obraz Hollow poringa a tým dokázať jeho existenciu. Tento obraz je unikátny nielen formou vzniku, keďže sa jedná o unikátnu „kresbu do ľadu“, takže sme museli byť veľmi opatrné pri jeho získavaní z ľadovej jaskyne, kde bol nájdení, aby sme neporušili naším príchodom jej klímu a tým nezničili nielen toto skvostné dielo, ale aj ostatné kresby v jaskyni sa vyskytujúce.
Je unikátne práve scénou, ktorú zachytáva… Podľa všetkého existovali ľudia, ktorý Hollow poringov uctievali a medzi nich pravdepodobne patrí oná tanečnica, ktorá sa snaží zachrániť Hollow poringa pred križiakmi a kňažkou bohyne Freyi. Iba škoda, že nemáme žiadne iné zdroje, aby sme zistili, či sme výjav na obraze pochopili správne.
I keď by sme veľmi radi zaradili tento ľadový obraz do časovej osnovy, bude pravdepodobne veľmi dlho trvať, kým získame nielen údaje o jaskyni, ale i ľadu samotnom nato, aby sme vek kresieb aspoň zhruba odhadli…